Neraz sa sťažujeme, že v našom meste neprekvitá turistický ruch, hoci by mohol. Dva národné parky máme, historické pamiatky tiež. Čo teda chýba? Kvalitné služby.

Turista nechce len vidieť, chce sa aj najesť a odpočinúť si. Čo ho ale čaká, ak navštívi niektoré stravovacie zariadenie v meste?

Opisujem osobnú skúsenosť vo viacerých.

Tak teda – turista, či len obyčajný domáci hosť, by rád by vošiel do podniku, kde ho pozdravia. Alebo aspoň odzdravia. Kde keď si sadne, všimnú si ho. Kde mu dajú pocítiť, že je hosťom, vítaným. Kde nemusí čakať na obsluhu v poloprázdnom (alebo aj celkom prázdnom) podniku pol hodiny. A na objednané jedlo aj dlhšie.

Kde mu nedonesú naraz studenú polievku a horúce druhé jedlo. Alebo niektorým hosťom pri jednom stole jedlo hneď a ostatným o 30 minút neskôr. Oni sa tam prišli najesť spolu.

Bolo by fajn, keby si hostia pri čakaní nemuseli obzerať umastené stoly, zaprášené police a keby si sami nemuseli zniekade priniesť ocapkanú detskú stoličku.

Túto mizériu umocňuje to, ak sú hostia v reštaurácii s deťmi, ktoré si čakanie spríjemňujú v detskom kútiku. Teda, chceli by. Lebo čo sa dá robiť v detských kútikoch so špinavými plyšákmi, autíčkami bez kolies, bábikami bez hláv, polámanými plastovými hračkami s nebezpečnými ostrými hranami a dolámanými farbičkami s omaľovankami bez jedinej strany na kreslenie?

Dnu sa pohrať nedá, vyjdú si  preto na ihrisko von. Čo ich tam čaká?

Polámané hojdačky. Iné hojdačky, ktoré sú nakrivo, sedí sa na nich „z kopca“. Ešte iné hojdačky, ktorým chýba tá palička vpredu, ktorá má brániť tomu, aby z nej vypadli. Šmýkľavka, na ktorú keď dieťa vyjde, tak môže z tej výšky spadnúť, lebo na jej vrchole buď úplne chýbajú dosky, alebo tie, čo tam sú, sú vykývané a dajú sa zdvihnúť.

Rada by som verila tomu, že je to len momentálny stav, len práve teraz je to takto.

Mám dve deti, to staršie má čoskoro 9 rokov – tie detské kútiky tak vyzerali už pred 7 rokmi. Kvalita služieb je tiež stále rovnaká. Nie je to teda len nešťastná zhoda náhod.

Čo to teda je? Nezáujem? Neúcta? Viera, že sa snáď nič nestane? Alebo učičíkanie sa tým, že tabuľka „ Na vlastnú zodpovednosť“ všetko vyrieši?

( Inak aj tá väčšinou chýba).

Domáci si možno už zvykli. (Naozaj?) Hostí do nášho mesta takto ale nepritiahneme. Možno prídu. Raz. Stačí to?

Ilustračné foto: Alza.sk