Podľa niektorých štatistík je na Slovensku vyše 720 osád s priemerným počtom 9,2 obyvateľa na jednu stavbu, resp. obydlie, či dom.
Hrad Krásna Hôrka poskytuje návštevníkom cez okná na severnej strane priamy výhľad na obydlia v rómskej osade. Koľko obydlí je tam postavených a koľko obyvateľov v nich žije, ukáže onedlho sčítanie obyvateľstva. Podľa údajov pri nedávnych voľbách vajdu tam bolo doteraz vydaných cca 69 súpisných čísiel pre stavby, ktoré obýva 445 obyvateľov nad 18 rokov (tí sa totiž mohli volieb zúčastniť). K tomu treba prirátať približne raz toľko školopovinných detí.
Ak chceme pochopiť charakter a pôvod rómskych osád, musíme zájsť späť do dávnych čias, až do dôb panovania Márie Terézie. Panovníčka už vtedy stanovila zákony, ktoré mali pretvárať Rómov na usadených sedliakov. Rómovia sa usadzovali prevažne na okrajoch miest a obcí, pri potokoch, pod lesmi, no ako uvádzajú historické pramene, šlo o pozemky vtedy obecné a obcami de facto nevyužívané.
Podľa prieskumov Národopisného ústavu SAV, ktoré sa týkali rómskych osád, vyplýva, že v obciach okresu Rožňava, teda aj v Krásnohorskom Podhradí, uvádzajú prítomnosť Rómov už od r. 1770. Otázka nelegálnych stavieb v osadách je dnes aktuálnou témou. Spôsob zaberania pôdy, ktorá podľa ich mienky nepatrí nikomu, môžme nazvať spôsobom riešenia otázky bývania na perifériách. Snahy výstavbu korigovať, zastaviť a kontrolovať prichádzajú spravidla s krížom po funuse. Tu kdesi sa treba obrátiť s otázkou aj na vlastníkov pozemkov, kde boli počas výstavby, keďže domy nevyrastajú zo dňa na deň.
Tak je tomu aj v Krásnohorskom Podhradí. Vlastníkov pozemkov pod terajším územím osady môžeme rozdeliť na 3 druhy: súkromní vlastníci (cca 20%), pozemky obce (cca 70%) a pozemky vo vlastníctve Štátnych lesov SR (cca 10%). Tie najviac diskutované patria súkromným vlastníkom. Jedná sa o rozlohu nie vyššiu ako 12 hektárov (podľa OPÚ Rožňava 11,153 hektára).
Podstatou sporu je novopostavená časť osady, tzv. nová štvrť (tu súpisné čísla nemajú, obyvatelia majú trvalý pobyt v starej časti osady), ktorá sa vinie od spodnej časti osady až po komunikáciu, spájajúcu obce Krásnohorské Podhradie a Pača. Podľa pozemkového úradu tu boli stavby vybudované v rokoch 1994 – 2010 (informácie však pochádzajú z miestneho obecného úradu).
Uznesením obecného zastupiteľstva z r. 2010 poslanci súhlasili s tým, že obyvatelia domov v tzv. starej osade si pozemky môžu od obce odkúpiť po zameraní za 0,66 €/m2. Súkromní vlastníci však na túto cenu nepristúpili. Rómovia v novej štvrti by zas túto cenu privítali, chceli by ju mať rovnakú, ako tí, čo odkupujú pozemky obecné.
Fakty:
– kronika obce, v písaní ktorej od určitého času nikto nepokračuje, spomína v rokoch 1974-75 doslova toto: “Cigánska osada pozostáva z 52 obývaných domov a chatrčí.”
– Štefan Szaniszló st. (ako jeden z vlastníkov) už začiatkom 90tych rokov upozornil vtedajšie 24-členné obecné zastupiteľstvo na rozmáhajúcu sa výstavbu v lokalite rómskej osady a zároveň žiadal, aby obecný úrad zakročil
– pozemkové úpravy (hradené zo štátnych zdrojov a z fondov EÚ), realizované v rokoch 2003 – 2008 na základe súhlasu/pokynu od vtedajšieho vedenia obce stanovili hranicu pozemkových úprav mimo rómskej osady (dôvodom bolo to, že pozemkové úpravy neriešili kategóriu pozemkov zastavané plochy, pozemky, na ktorých stojí rómska osada, však boli v tom čase vedené ako trvalý trávnatý porast/poľnohospodárska pôda)
– obec sa na základe zákona z roku 2003 stala aj príslušným stavebným úradom a ten mohol roky sa ťahajúcu ošemetnú situáciu začať riešiť z vlastného podnetu
– koncom roka 2008 obec pristúpila k riešeniu situácie navrhnutím jednoduchých pozemkových úprav /JPÚ/, ktoré riešili problém s vysporiadaním pozemkov tak, že vlastníkom sa ponúkla náhradná pôda podobnej bonity, resp. vlastníci pôdu pod rómskymi obydliami odpredali za cenu stanovenú oficiálnym cenníkom za m2
– v priebehu rokov 2009 a 2010 Obvodný pozemkový úrad v Rožňave viackrát vyzval obec, aby zabezpečila, resp. zdokladovala finančné zdroje, z ktorých mieni JPÚ financovať a aby vykonala verejnú súťaž, týkajúcu sa určenia zhotoviteľa JPÚ
– v tom istom období boli vlastníci pozemkov oslovení pozemkovým úradom, aby vyjadrili súhlas, resp. nesúhlas s JPÚ
– OPÚ v Rožňave konštatoval na základe prijatých vyjadrení, že bol preukázaný záujem o JPÚ
– do konania vstúpili vlastníci, ktorí so spôsobom JPÚ nesúhlasili, spísali petíciu (hovorcami petičného výboru sa stali Štefan Szaniszló ml. a Imrich Lázár), ktorú doručili v júni 2009 na Obecný úrad v Krásnohorskom Podhradí, v nej žiadali obec, aby začala vo veci neodkladne konať
– obecný úrad vrátil petíciu, nevybavil ju v súlade s dobou, určenou na správne konania, petičný výbor podal sťažnosť na príslušné inštitúcie, vrátane prokuratúry
– v roku 2010 vtedajší starosta obce Štefan Szarka zakázal akúkoľvek ďalšiu výstavbu v rómskej osade, obydlia pribúdajú naďalej
– v januári 2010 poverilo vtedajšie obecné zastupiteľstvo starostu obce „podaním podnetu na okresnú prokuratúru na p. Ing. Imricha Lázára a p. Štefana Szaniszlóa za opakované ohováranie a znevažovanie činnosti poslancov, starostu obce a hlavného kontrolóra obce“
– v apríli 2010 je na obecný úrad doručený list od splnomocnenca vlády Dušana Čaploviča, v ktorom uvádza, že finančné prostriedky na JPÚ nie sú a nebudú obci poskytnuté a že problém s rómskymi osadami v SR sa bude riešiť osobitým nariadením vlády
– v máji 2010 OPÚ v Rožňave prípravné konanie vo veci JPÚ zastavil s odôvodnením, že obec Krásnohorské Podhradie nezabezpečila finančné prostriedky na ich realizáciu
– v októbri 2010 OPÚ vydal z vlastného podnetu (príslušný orgán na ochranu poľnohospodárskej pôdy) rozhodnutie vo veci nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde, ktorým mení poľnohospodársku pôdu (trvalý trávnatý porast) na zastavanú plochu
– októbrové rozhodnutie OPÚ Rožňava obsahuje niekoľko pozoruhodností: k preklasifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na zastavané pozemky došlo na základe výpisov z katastra nehnuteľností a ortofotomapy (kombinácia katastrálnej mapy s leteckými snímkami) a na základe dvoch rozhodnutí – Okresného úradu v Rožňave o povolení stavby vodojemu a Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave o povolení stavby „Kanalizácia – Rómska osada Krásnohorské Podhradie“
– už pod novým vedením vydal OPÚ Rožňava v januári 2011 ďalšie rozhodnutie a to verejnou vyhláškou, na základe ktorej zastavuje pôvodné konanie z augusta 2010, keď OPÚ požiadal jednotlivých vlastníkov, aby predložili doklady potrebné k usporiadaniu a zosúladeniu druhu pozemku s evidenciou v katastri, na čo väčšina z nich nereflektovala, keďže by museli hradiť dokumentáciu o pôde, ktorú dlhodobo neprávom užívajú iní
– na základe zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa teda konečne konštatuje, že pôda „vplyvom ľudskej činnosti“ zmenila charakter a nie je možné ju vrátiť do pôvodného stavu, rozhodnutie je doručené všetkým dotknutým vlastníkom, neznámym formou verejnej vyhlášky
Zákon má poľnohospodársku pôdu chrániť a tak stanovuje aj sankcie. Každý vlastník alebo nájomca je povinný:
– vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
– predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje inak,
– zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
– usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.
Preklasifikovanie pozemkov prišlo v čase, keď sa rokuje o konečnej podobe územného plánu obce a pre jeho spracovanie sú potrebné podklady k uvedeniu druhu pozemkov, aby mohol byť platným plánovacím dokumentom.
Zdalo by sa, že ľady sa pohli, avšak tento krok má ešte dosť ďaleko do vysporiadania vlastníckych vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a čiernymi staviteľmi. K tomu je potrebné vymeranie jednotlivých pozemkov, až následne môže dôjsť k ich predaju. Pritom náklady na vymeranie nie sú malé, pri niektorých menších výmerách môžu presahovať cenu pozemku.
Aj napriek tomu, že predávajúci sa už nemusí držať stanoveného cenníka a cenu pri predaji môže navrhnúť podľa vlastného uváženia, resp. daných možností. Ďalšou skutočnosťou, ktorá prevody vlastníckych práv spomalí, je fakt, že vlastníkov pôdy pod jedným vystavaným domom môže byť viacero a mnoho z nich aj ťažko zastihnuteľných.
Paragraf 19 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy hovorí, že orgán ochrany „vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä výpis z katastra, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, výpis z listu vlastníctva, ak je založený, alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri.“
To je však ešte v nedohľadne. Vlastníci zrejme budú musieť spustiť ďalší kolobeh žiadostí, kde budú chcieť dosiahnuť, aby vymeranie pozemkov hradil užívateľ, alebo obec. Užívatelia zas naopak budú možno požadovať, aby vymeranie hradil ten, kto chce predávať – alebo obec.
Možno budeme svedkami podávania sťažností, zvolávania verejných zhromaždení, oslovovania inštitúcií apod. Pomohlo by, keby sa bývali vlastníci o svoje vlastníctvo primerane starali, pretože vlastniť znamená mať aj zodpovednosť. A možno by pomohlo, keby boli aj rómski spoluobčania považovaní za právne rovnocenných a táto „krádež pozemkov“ by bola v počiatkoch riešená nezávislými súdmi.
Rozhodnutie o zastavení konania (25.1.2011) a vo veci usporiadania nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde (14.10.2010) si môžte prečítať tu.
Foto: Krasnahorka.info
