„Nehľadaj v dobrovoľnom požiarnom zbore ani zisk, ani slávu, ale len bratskú povinnosť pomôcť v nešťastí.“
Hasičské desatoro. Toto je citát z neho. Dobrovoľné hasičské zbory existujú od nepamäti. Ten v Krásnohorskom Podhradí už 80 rokov. A tak, pri tejto príležitosti organizoval 19.júna s pomocou svojich členov, Obecného úradu v Krásnohorskom Podhradí, sponzorov a partnerov, okresné previerky pripravenosti členov jednotlivých zborov ale aj ich techniky.
Uskutočnili sa v areáli miestneho futbalového ihriska a v jeho tesnej blízkosti. Počasie im vcelku prialo, zúčastnených bolo neúrekom, boli aj diváci.
Mali byť pamätné, kvôli okrúhlemu výročiu, možno aj dobrej organizácii, skvelému umiestneniu domácich. Práve tu je však háčik. Nedopadlo to celkom podľa očakávaní.
Dobrovoľní hasiči sa obracajú vedeniu chrbtom
Čo sa týka výsledkov, družstvo hasičov našej obce sa umiestnilo v jednej z kategórií (“do 1200 m3”) na mieste siedmom, v ďalšej (“nad 1200 m3”) obsadili miesto ôsme, na pohár predsedu OV DPO dokonca nenastúpili, keďže v priebehu pretekov zlyhala technika (je treba podotknúť, že v kategórii, v ktorej súťažili, bolo družstiev dokopy 13). Tu sa však názory rozchádzajú. Podľa vedenia je na vine nedostatok tréningu pred konaním pretekov a nedostatočne pripravené strojové zariadenie. Podľa samotných dobrovoľných hasičov bola na vine technika a reakcia vedenia na neúspech je a bola neadekvátna. Previerky, ako už samotné slovo naznačuje, sú o tom, že sa technika aj ľudský faktor odskúša a potom sa pracuje na prípadnom zlepšení a zdokonaľovaní.
V našej obci je to však ináč. Dôsledkom týchto previerok je situácia, keď buď prídeme o celý dobrovoľný hasičský zbor, alebo si vedenie vstúpi do svedomia a odstúpi. Toto je ultimátum, ktorému sa ho dostalo a riešenie, ktorého sa dožadujú aktívni členovia. Teda tí, ktorí sú v zbore už určitý čas, prešli školeniami a sú tu pre nás. Hasiči. Pretože dobrovoľné hasičské zbory existujú preto, aby zodpovedne plnili poslanie dobrovoľných hasičov a to, aby poskytovali pomoc verejnosti aj jednotlivým občanom v nešťastí, núdzi, ohrození života a majetku pred požiarmi ale aj pri živelných pohromách.
Práve v dnešných časoch, keď je realita taká, aká je (teda neradostná – poznámka autora), by sme k udržiavaniu hasičských tradícií a úrovne, ktorú zbory v uplynulom období dosiahli, mali pristupovať ináč.
Nasledujúce dni (týždne?) ukážu, či sa vášne ukľudnia a obe strany pristúpia ku konštruktivite alebo ostaneme bez nášho zboru na ktovieako dlho. Pretože urobiť nový nábor a dobrovoľníkov vycvičiť, si čas vyžiada. Jediná vec, ktorú hasiči-rebeli pravdepodobne chcú je, aby si vedenie prečítalo (alebo uvedomilo?), že v tom hasičskom desatore je ešte jedna veta:
“Ak si funkcionárom, nevypínaj sa nad ostatných, ale pamätaj, že tí, ktorí ťa zvolili, očakávajú od teba činnosť zvýšenú a všetky prednosti tela i duše.”
Aj samotný starosta obce je členom DHZ, okrem toho je aj štatutárnym orgánom obce, pod ktorú zbor patrí. Jeho samotného o danej situácii ani však ani jedna zo strán oficiálne neinformovala, na klebety a šumy reagovať nemôže. A tak status quo a s ním spojené dusno pretrváva.
My, všetci ostatní sa môžeme len modliť, aby nebolo čo hasiť (doslova aj v prenesenom zmysle) a čudovať sa. Tomu, že ak majú návod priamo pod nosom, prečo sa ho nedržia. Je to také jednoduché:
“Nevyvolávaj v zbore spory a pohoršenie, ale pričiň sa v záujme dobrej veci, aby si všetky nezhody priateľským spôsobom zmenil alebo uzmieril.”
