Obec Štítnik má smernicu starostu, ktorá upravuje postup pri zverejňovaní a sprístupňovaní informácií miestnej samosprávy.
Podľa dátumu účinnosti už viac ako 3 roky. V čom je jej zmysel?
Tento dokument má slúžiť na to, aby sa konkrétne upravil celý proces poskytnutia informácií pre potenciálneho žiadateľa. Je to vcelku užitočný a potrebný čin zo strany vedenia obce.
Aj keď od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám prešlo už 10 rokov a smernica upravujúca jeho realizáciu, bola vydaná až v roku 2007 – zrejme lepšie neskoro ako nikdy.
Po preštudovaní smernice môže zvedavý občan získať potrebné vodítko pri požadovaní informácií od obce. Môže ísť takpovediac na istotu, nemusí pri vstupe na úrad tápať, ale hlavne ho nemôže nejaký agilný úradník (úradníčka) odbiť napr. z dôvodu údajných procesných chýb pri podávaní žiadosti. Úradníci by tak nemali aktívneho občana skúšať oblafnúť argumentmi, ktoré slúžia len na zakrytie neochoty poskytnúť požadované informácie.
Občan sa zo smernice môže dozvedieť okrem iného o tom, ako môže podať žiadosť. Úradníci sú ňou viazaní ako postupovať pri určení kompetentnej osoby na vybavenie žiadosti. Tak, aby občan nemusel chodiť po úrade a hľadať niekoho, kto ho s jeho žiadosťou vybaví.
Nedostatkom je trochu nekonkrétne vysvetlenie pojmu povinná osoba, ktorej má byť žiadosť určená. To môže takisto spôsobiť určité prieťahy tým, že sa občanovi vráti žiadosť s odôvodnením, že nepresne alebo vôbec neuviedol povinnú osobu. Tou sa nemyslí konkrétny človek, ale organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec Štítnik. Kvôli tomu sa tak môže naťahovať čas.
V smernici sa ako ďalšia povinná osoba uvádza len základná škola v Štítniku. Či je povinnou osobou napríklad obecný úrad, spoločný obecný úrad (stavebný úrad), alebo materská škola, smernica neuvádza. Občan je tak odkázaný na štúdium a správne pochopenie zákona. A na (ne)vôľu úradníkov.
Okrem spomenutých informácií sa občan zo smernice dozvie niečo aj o odkaze na zverejnenú informáciu, o evidencii žiadostí, ich obsahu, lehotách na ich vybavenie alebo o spôsobe sprístupnenia informácií. To všetko a ďalšie konkrétnejšie informácie o realizácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám v Štítniku sa dá zo smernice vyčítať.
Je len na škodu veci, že v prípade povinne zverejňovaných informácií obec nejde nad rámec zákona, ale drží sa pohodlia, ktorý jej zákon umožňuje. Napríklad spôsob zriadenia, právomoci, kompetencie a popis organizačnej štruktúry samosprávy obce Štítnik (jedna z povinne zverejňovaných informácií) sa z voľne prístupných informačných tabúľ nedozviete. Ani z oficiálnej webovej stránky obce.
Hoci zákon hovorí, že povinne zverejňované informácie sa uverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, obec možnosti informačných tabúľ a webovej stránky využíva len v minimálnej miere. Lebo podľa zákona ani nemusí, ak nie je mestom. Aj keď sa v smernici slovo mesto v niekoľkých vetách používa, čo je zrejme spôsobené použitou „copy-paste“ metódou pri tvorbe tohto dokumentu.
Preto sa občan pre povinne zverejňované informácie musí unúvať na miesto, kde sa hromadne asi nezmestíte. Uvádzame výňatok zo smernice: „Informácie podľa tohto článku („čl. 3 Povinné zverejňovanie informácií“ pozn.red.) budú verejnosti sprístupnené na nasledovných miestach: a) Obecný úrad v Štítniku, Námestie 1. mája 167, sekretariát, I. poschodie, v pondelok, utorok, štvrtok a piatok v čase od 8.00 do 14.30 h, v stredu v čase od 8.00 do 17.00 h.“ Prečo obec v záujme čo najjednoduchšieho prístupu k informáciám nevyjde občanom v ústrety a nevyužíva možnosti, ktoré má?
Každopádne stojí za pozornosť, že v Štítniku existuje aspoň pokus o nástroj, ktorý konkrétnejšie upravuje postupy v tak dôležitej oblasti akou je verejná kontrola činnosti obce prostredníctvom slobodného prístupu občanov k informáciám. Je len potrebné tento nástroj aktívne využívať. Aj zo strany občanov, ale najmä zo strany miestnej samosprávy.
Tá by mala z vlastnej iniciatívy zverejňovať čo najviac informácií. Aby bola jej činnosť čo najviac transparentná a bez pochybností o jej čistých úmysloch. Tém, o ktorých by sa dalo informovať a o ktorých sa vedú len kuloárne a krčmové reči, je dosť.
Starostovia, úradníci a miestni poslanci, ktorí nemajú čo tajiť, sa nemajú čoho báť. Lepším prístupom k informovaniu verejnosti, môžu len ukázať ako vážne to so správou vecí verejných v Štítniku myslia. Kvalitne, do detailov spracovaná smernica starostu by mala byť len prvým krokom. Táto sa zatiaľ podobá len na nie veľmi podarenú študentskú prácu, ktorá čiastočne kopíruje zákon, čiastočne podobný dokument nejakého mesta a čiastočne prináša niečo vlastné.
Dokument:
Smernica starostu obce, ktorá upravuje postup pri zverejňovaní a sprístupňovaní informácií miestnej samosprávy.
Odkazy:
Oficiálna stránka Obce Štítnik
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
