Ako sa pozná dobrý hudobník? Tak, že zahrá dobrý koncert. A ako sa pozná ten skvelý?Tak, že sa dá dokopy s tromi-štyrmi ďalšími a bez veľkých rečí zahrajú v OKC :p
Hoci som hudobný diletant, predsa si dovolím niekoľko pocitových poznámok k nedeľnému zážitku. V prvom rade, veľmi si cením, že sa títo páni rozhodli zahrať po náročnom víkende aj v Rožňave. Také niečo totiž nie je samozrejmé.
Samotný koncert bol pre mňa slávnosťou, ktorá sa tu opakuje len párkrát do roka. Zažiť nasadenie, profesionalitu, talent, skúsenosť, tvorivého ducha a chuť hrať čo to dá v amalgáme neopakovateľných sól i celých kompozícií, to sa len tak hocikde nevidí.
Energia, vibrujúca medzi nadšeným publikom a baviacou sa kapelou, sa síce nedala rozdať tým, ktorí tam neboli, ale zdieľali sme ju všetci spoločne – tam na mieste. Ľahkosť dopĺňaná pestrosťou, nadšenie majstrovstvom – jednoduchý trik na rozdávanie radosti.
A to je podstatné: bol to zážitok, ktorý naplní, ale nepretečie, nabudí, ale neublíži. Zážitok, ktorý cibrí zmysly a emócie. Lebo – také by umenie malo byť. Jedinečné v tvorivom výsledku, univerzálne v komunikačnej zrozumiteľnosti.
To všetko sa – myslím si – v nedeľu podarilo a za to patrí vďaka všetkým, ktorí sa na tejto akcii podieľali.
Foto: Martina Štérová
