Keby ľudia rozmýšľali racionálne, žiadna (ani tá nežná) revolúcia by sa nekonala. 17 november by v kalendári splýval so sivými upršanými dňami pred ním a po ňom. Ešte že ľudia majú aj hodnoty…
Racionálne rozmýšľajúci človek – ako tvrdil napríklad Mancur Olson – si totiž z dvoch možností vyberie tú, ktorá mu prinesie najväčší úžitok. 17. Novembra 1989 by si teda Rational-Choice Slovák povedal: „Aké je šanca, že mojou účasťou prispejem k tomu, že sa tá revolúcia skutočne podarí ?
Ak je šanca pre mňa ako jednotlivca malá, tak tam pôjdem zbytočne, lebo tá revolúcia predsa nemusí výjsť, môžem byť zranený, môžu ma zastreliť, môžem ísť do väzenia. Väčší úžitok mám z toho, ak ostanem doma.
Ak je šanca, že práve ja svojou účasťou dopomôžem k demokracii, veľká, tak je taká vysoká aj pre ostatných. To je ale skvelé, lebo tam práve ja nemusím ísť, revolúcia sa udeje pomimo mňa a ja môžem ostať doma v pohodlí a vychutnávať si nové pôžitky.
Problém nastáva vtedy, keď si toto povedia všetci. Žiadna revolúcia sa neudeje. A tak by to bolo aj toho 17teho, keby…
…keby sme konali len racionálne.
Tí ľudia, ktorí v ten piatok a v dni po ňom zaplnili námestia (aj to naše rožňavské), to ale nerobili preto, že sa im to oplatilo. Nemali z toho najprv nič – pozdravy z vodných diel či obuškové bozky nerátajme.
Nekonali racionálne, konali z presvedčenia, z hodnotového základu. A ten im hovoril, že sloboda (nielen) prejavu je viac ako plné bruchá. Že trhová ekonomika predbieha tú plánovanú o dve kolá. Že vyberať si vo voľbách z jednej štátostrany znamená ponížiť samého seba. Že hľadanie triedneho nepriateľa je sebadeštrukčné a živí nenávisť…a tisíce iných „že“.
Nebol to chladný kalkul, šlo to zvnútra. Keby vtedy masovo jednali oportunisti, nikto by do ulíc nešiel. A hoci na námestia vybehla stále matematická menšina, strach, nepravda a sám systém dopomohol k svojmu uteráku.
To, že si na námestie v Rožňave na 17. november prišlo spomenúť do 20 ľudí, svedčí v prvom rade niečo o nás. A nech aj niekto kričí či fotí opak, pravdu o nás všetkých už neprekričí.
Tu (a nielen tu v Rožňave) sa majoritne skoro stále rozhoduje racionálne (v zmysle Rational-Choice a la Marcus Olson) a minorita bojuje za svoje presvedčenie.
17. novembra 1989 táto minorita povedala, že „kráľ je nahý“ a stačilo to. Nabudúce (a nemusí to byť tak ďaleko) to stačiť nemusí…
…a nahí ostaneme my!
Pavol Lacko
Ilustračné foto: infoRoznava.sk
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
