Hudobná skupina Gramaphone z Rožňavy hrá ešte len dva roky, ale už hrá aj na festivaloch.
V zostave akú sme mohli vidieť v Krásnohorskom Podhradí na koncerte po hradných hrách, zhruba 3 mesiace. Vtedy sa k nim pridal nový basgitarista. Štýl hudby, ktorú prezentujú, nie je celkom typický pre takéto podujatia, kde sa už tradične očakávajú rockovejšie zoskupenia, na počudovanie však prítomné publikum zaujali.
Chalani pochádzajú z Rožňavy, majú aj vlastné skladby, počas vystúpenia predviedli dve. Zahrali však známe skladby, ktorými prítomných trochu prekvapili, tak sme ich pár dní po koncerte vyspovedali.
Gramaphone – to je rozmenené na drobné Polgáry Nándor /24/ frontman a gitarista, Ladislav Boldi /21/ – klávesák, Balázs Ambruž /19/ – bicie a Patrik Gomori /20/ – basgitarista.
Ako sa dali dokopy?
Pokúsia sa nám to priblížiť, vlastnými slovami a aj to prečo hrajú menšinový žáner a kam by to chceli dotiahnuť. V cukrárni, kde sme sa stretli, chýbal Patrik, ostatní však odpovedali aj za neho.
Nándor a Laci sa poznajú už zo základnej školy. Stretli sa opäť po rokoch, keď sa Nándor vrátil z Londýna, kde študoval a trochu aj hral v kluboch. Zaujímavé je, že Nándor a Balázs medzitým našli svoje videá na Youtube, tak pri stretnutí obaja vedeli, že ani jeden z nich na hudbu nezanevrel a že by mohli pokračovať spolu. „Dali sme sa dokopy pri stole v kaviarni,“ – smejú sa. Celkovo im dobrá nálada nechýba a vidno, že si rozumejú.
Čo robia, keď nehrajú?
Balázs: „Študujem na konzervatóriu, aj na nadstavbe, kde sa pripravujem na profesiu zdravotníckeho záchranára.“ Laci tiež študuje na konzervatóriu, popri tom však opatruje starých rodičov kvôli ich zdravotným ťažkostiam. Obaja majú v škole individuálny študijný plán. Patrik, ktorý sa k nim pridal ako posledný, navštevuje Univerzitu J. A. Komenského, odbor muzikológia. Popritom zvláda ešte výučbu hry na gitare. Len Nándor má prácu: „Som zamestnaný v jednej lokalizačnej a prekladateľskej firme neďaleko Košíc.“
Ako je to s ich začiatkami?
„Všetci sme prešli ZUŠkou,“ – tvrdia svorne, teda okrem Patrika, ten tým prechádza teraz. Balázs má za sebou 7 rokov na klavíri , neskôr 4 roky výuky na bicích. Pikoškou je, že Nándor chodil na klavír, na gitaru sa však už učil hrať sám. Pomohlo aj hranie v baroch a puboch v Anglicku. Klávesák Laci chodil na klavír 7 rokov. „Je síce pravda, že som mal 4-ročný výpadok,“ podotýka, „vrátil som sa až keď tam už vyučovala moja sestra hru na organ a klavír, takže som jej vďačný. Ona ma pripravila aj na prijímacie pohovory na konzervatórium.“
Pozvoľna tak prechádzame k ich hudobným vzorom: „Viete, my máme hudbu v rodine, takže jednoznačne môj dedko,“ odpovedá Ladislav Boldi, pre Rožňavčanov známy muzikant. „U nás doma sa ani neočakávalo, že sa hudbe nebudem venovať,“ smeje sa Laci. „Ja asi ani nemám„, tvrdí Balázs, „možno Thomas Lang /pôvodom rakúsky bubeník/,“ vysúka skromne, „ale toho asi ľudia moc nepoznajú.“ Za chýbajúceho spoluhráča dodávajú: „Aj keď tu Paťo nie je, vieme, že on má rád Red Hot Chilli Peppers, medzi jeho idoly patrí aj Marcus Miller a Jaco Pastorius.“
Doteraz ste ich mohli vidieť počas tzv. „Rockového leta“ v Irish pube alebo v Retro pube. Chodia aj po festivaloch, toto leto ich stihli pár, ako napr. „Rock me fest“ v Nitre. Hrali vo Viničkách ale aj v neďalekom Miskolci. Hrajú inú hudbu, ktorú z miestnych kapiel alebo kapiel z okolia nikto nehrá. Vedia, že s ňou je ešte ťažšie preraziť, ako s poprockom, ale aj tak si veria.
„No a čo ten názov?“ napadlo nás nakoniec. „No tak, koketovali sme s takými názvami ako Appleville Bluesmen a podobnými. Potom náš bubeník Balázs proste len tak odniekadiaľ vytiahol Gramaphone a keďže hráme retro, proste to bolo. Tak sme sa zhodli, že je to jednoduché, dá sa to ľahšie zapamätať ako tie dlhé názvy, čo sme vymýšľali a tak nejak to vystihuje charakter skupiny.“
Keďže hrajú skladby od Erica Claptona, Raya Charlesa, Jimiho Hendrixa, tak je asi zbytočné hľadať trefnejší názov a oni tie skladby zahrajú tak, že vás to núti podupkávať nohami do rytmu, aj tlieskať.
Foto: Inforoznava.sk / Katarína Prékopová
