…alebo Všetko zlé je na niečo dobré
Dva týždne po hroznom požiari je na Krásnej Hôrke znovu rušno. Všetky exponáty sú v bezpečí, nádvoria sú vyčistené od zhorených trámov a popola, poškodené medené žľaby a oplechovania sú odmontované a zložené na hromade, robotníci v zelených reflexných vestách prinášajú dosky a trámy na provizórne zastrešenie. Nad spadnutou časťou klenby v strednom hrade je natiahnutá fólia, pôvodná dubová podlaha je prikrytá provizórnou ochrannou dlážkou zo smrekových dosák, starostlivo sú zadebnené všetky renesančné keramické kachle, prikrýva sa aj kaplnka, ktorej klenby zostali úplne neporušené.
Robotníci majú šťastie aj na počasie. I keď záhradkárom by sa už zišiel dážď, a zišlo by sa pokropiť aj hradný vrch, kde je ešte dostatok starej preschnutej trávy, predpoveď počasia na budúci týždeň dáva tušiť, že pri súčasnom tempe prác sa podarí hrad kompletne zakryť, kým príde dážď.
Napriek tomu, že požiar vyzeral hrozivo, podľa vyjadrenia riaditeľky múzea Evy Lázárovej škody na exponátoch nie sú veľké, a to vďaka odbornému prístupu hasičov, ktorí zabránili preniknutiu plameňov do interiérov a, ako sme sa dozvedeli, okrem vody hasili aj práškom. Napokon, aj rozhodnutie nepoužiť na hasenie vrtuľníky s vodnými balónmi, bolo rozumné – také množstvo vody by bolo napáchalo v expozíciách ešte väčšie škody. Takto krovy dohoreli, murované klenby (až na jednu, na ktorú padol murovaný štít), vydržali a vydržali aj rovné stropy vo Františkinom múzeu, ktoré sú zhora prikryté bezpečnou vrstvou tehál a malty.
Človeku je nesmierne ľúto novučičkej podlahy, schodov a elegantných zábradlí, ktoré sa nám tak páčili na vernisáži novej expozície v gotickom hrade 16. apríla 2011. Nebolo to však nič historicky cenné, čo by sa nedalo nahradiť. Škoda len tej práce, ktorú tu pracovníci múzea vynaložili. Zmieriť sa musíme aj s celým radom nešťastných náhod, ktoré požiar zapríčinili: chlapci, ktorí skúšajú fajčiť (kto v tomto veku to neskúšal), prudký južný vietor, ktorý vial práve v tom čase, keď chlapci odhodili zvyšok horiacej cigarety alebo zápalky do suchej trávy, nie však pri mnohokrát spomínaných „jaskyniach“ ale asi 25 m južnejšie. Môžeme sa pýtať, prečo nevial vietor pár dní pred požiarom, keď anonymní občania vypaľovali trávu o niečo nižšie pod svahom? Tieto vypálené plochy nie sú s požiaroviskom hradného kopca nijako spojené. Takto, ako to vo štvrtok povedala riaditeľka múzea v televíznom vysielaní, – to sa mohlo stať hocikedy a hocikomu. Na nešťastie požiar vypukol ešte k tomu v čase, keď je voda z vodovodného systému na hrade vypustená, lebo by počas zimnej sezóny v netemperovanom hrade logicky dotrhala potrubia.
Ale, ako sme v úvode podčiarkli, všetko zlé je na niečo dobré. Nové strechy, ktorých projekty sa už pripravujú, budú zaiste kvalitnejšie, ako boli tie predošlé. Pod odborným dozorom pamiatkarov dostane hrad strechu, akú si pamiatka tohto druhu zaslúži. Na nádvorí hradu by mal rozhodne pribudnúť výkonný hydrant prevádzkyschopný aj v zimnom období, a nezaškodilo by obnoviť aj núdzový východ z hradu, ktorý tu za Andrássyovcov existoval.
Tentoraz, keďže v tomto nešťastí bolo aj hodne šťastia (napríklad nezhorel jediný obraz z expozície), nad hradom, ako vidieť, držala ochrannú ruku nielen Krásnohorská Matka Božia, ale zrejme aj Žofia Serédyová z nesmiernej vďaky za zachovanie jej pamiatky.
Ako sa spieva v starej kuruckej piesni, Krásna Hôrka sa len tak ľahko nepoddá:
Krásna Hôrka, ten pyšný hrad
Ten tu bude naveky stáť
Hučí boj na všetky strany
Zostal Pán Boh už len s nami
Naše hroby popočítať
Krásna Hôrka, ty musíš stáť!
Krásna Hôrka, pevnosť smelá
Vďaka ti je naša vrelá
Prešli vojny, vietor veje
Nesie nám nové nádeje
Na mohylách rastie tráva
Nech je večná tvoja sláva!
Kto by v rytme tohto textu spoznal všetkými Krásnohorčanmi milovanú maďarskú pieseň Krasznahorka büszke vára, nemýli sa. V tejto piesni sa však spieva o pustom a vymretom hrade, kde len vietor vo vežiach hvízda svoju trúchlivú pieseň o slávnych kuruckých časoch. Slovenská verzia anonymného autora je optimistická. Veští ďalšiu slávu hradu a jeho skvelú budúcnosť, na ktorú sa všetci už dnes môžeme tešiť.
Edita Kušnierová, Belo Hefler
Foto: infoRoznava.sk / Belo Hefler
Fotogalériu z hradu Krásna Hôrka – dva týžde po si môžete pozrieť kliknutím sem
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
