Odbor školstva Košického samosprávneho kraja sumarizuje presné údaje v súvislosti so zmenami financovania škôl. Už teraz je však podľa Zuzany Bobríkovej, hovorkyne úradu, jasné, že viac ako polovica škôl, ktorých zriaďovateľom je KSK, nedokáže zo stopercentného mzdového normatívu existovať bez zásahov.
Všetkých 65 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK dostalo úlohu vypracovať návrh opatrení, ktoré je nutné urobiť, aby v rozpočtovom roku 2013 vyšli z stopercentného mzdového normatívu tak, ako je napočítaný ministerstvom. „Tieto údaje nám školy doručili minulý týždeň, momentálne sumarizujeme údaje, koľkých škôl a ako sa to dotkne,“ uviedla pre náš portál.
Podľa jej slov, ak zriaďovateľ opäť nezíska možnosť vyrovnávať disproporcie medzi školami, na viacerých školách bude nutná redukcia počtu zamestnancov, znižovanie stavu. „Na viacerých školách bude nutné upravovať pohyblivú zložku mzdy, niekde až na nulovú hodnotu. Znamená to, že v niektorých prípadoch zamestnanci škôl nedosiahnu navýšenie platov garantované avizovaným 5-percentným navýšením normatívu,“ spresnila.
Ako ďalej vysvetlila, v minulom roku KSK v priemere čerpal pohyblivú zložku mzdy vo výške viac ako 9 percent. V prípade, že sa pohyblivá zložka dostane na nulovú hodnotu, tak navýšenie tarifných platov, aj v prípade dodržania pravidiel, nebude znamenať zvýšenie čistého príjmu pedagóga.
Niektoré školy navrhli opatrenia, ktoré nestačia na to, aby aj pri nulovom osobnom príplatku a pri znížení počtu zamestnancov dokázali vyjsť zo sto percent normatívu. Ak by k tomu došlo, nedokázali by zabezpečiť vyučovanie, čo sa týka počtu a kvality zamestnancov. Narušila by sa organizácia školy – skladba odborov, tried, skupín.
Z 21 gymnázií v pôsobnosti KSK budú okrem dvoch všetky v mínuse. „Umelecké školy sú v pluse, pretože v ich prípade je dobre nastavený normatív. Pri stredných odborných školách je situácia veľmi rôznorodá, závisí to od odborov a zameraní. Máme školy aj v pluse, aj v mínuse. Práve medzi SOŠ máme aj najvyššie plus aj najvyššie mínus,“ zdôvodnila situáciu Bobríková.
Všetky zdravotnícke školy sú v pluse, niektoré vo výraznom oproti objektívnej potrebe. Vo výraznom mínuse sú niektoré školy v okrajových, najmenej rozvinutých regiónoch, s veľkým počtom sociálne znevýhodnených obyvateľov. Práve v týchto lokalitách sú školy, ktoré budú ťažko navrhovať opatrenia, aby sa dostali do súladu so stopercentným mzdovým normatívom. „Toto považujeme za nanajvýš závažný problém, pretože len tieto školy vďaka geografickej dostupnosti sú schopné vzdelávať žiakov zo sociálne znevýhodnených rodín v okolí.“
Ak školy alebo odbory zaniknú, dostupnosť sa zmení. „Deti budú nútené cestovať, alebo bývať na internátoch, čo si ich rodičia nebudú môcť dovoliť. Je otázne, aké percento žiakov bude naďalej študovať. Toto je veľmi vážny problém, ktorý zatiaľ nikto nezvažoval. Sociálny dopad týchto zmien bude obrovský a treba naň upozorniť!“ – zdôraznila. Rovnako treba podľa nej upozorniť na to, že po nevyhnutných škrtoch sa môže výrazne znížiť kvalifikovanosť, školy budú nútené prepúšťať, na niektoré predmety nebudú kvalifikovaní pedagógovia.
V stredu 13. februára sa uskutočnilo rokovanie predsedov samosprávnych krajov s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer-SD), na ktorom sa dohodli na riešení situácie. „Podrobnosti o výsledkoch rokovania zatiaľ nemáme k dispozícii,“ uviedla na záver Bobríková.
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
