Občiansky aktivista Juraj Smatana nemusí zaplatiť odškodné 5000 eur považskobystrickému podnikateľovi Miroslavovi Stachovi za urážky uverejnené v diskusnom fóre webovej stránky Považská Bystrica otvorene, ktorú prevádzkuje Smatanovo občianske združenie Klub Strážov. Dehonestujúce diskusné príspevky na adresu Stacha však musí z internetovej stránky odstrániť. Taký je verdikt Krajského súdu v Trenčíne, ktorý dnes zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici.
Stacho zažaloval minulý rok prevádzkovateľa internetovej stránky Klub Strážov za to, že v diskusii pod článkom o jeho podnikateľských a verejných aktivitách neznámi diskutéri vyjadrili názor, že je podvodník, zlodej a chrapúň. Okresný súd v Považskej Bystrici koncom októbra minulého roku rozhodol, že miestny podnikateľ utrpel na cti. Odškodné 5000 eur však nemal zaplatiť autor urážlivých slov, ale prevádzkovatelia webovej stránky. Rovnako Okresný súd uložil Smatanovi stiahnuť dehonestujúcu diskusiu a uverejniť na webovej stránke ospravedlnenie.
S verdiktom Krajského súdu nie je úplne spokojná ani jedna zo zúčastnených strán, obe zvažujú dovolanie na Najvyšší súd SR. „Rozsudok ste si vypočuli, môžete si teda urobiť úsudok, kde sa nachádza úroveň spoločnosti a súdnictva. Vidíte, kde je ochrana osobnosti, kde je ochrana ľudí. Ktokoľvek si môže produkovať čokoľvek voči hocikomu. Rozhodnutie súdu treba rešpektovať, sú tu však aj ďalšie opravné prostriedky, budeme pokračovať,“ povedal Stacho.
„Spokojná som s tým, že súd konštatoval, že prevádzkovateľ internetových stránok nezodpovedá za obsah diskusií. Preto voči nemu nemôžu byť vyvodzované dôsledky, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane osobností. Nestotožňujem sa však s tou časťou rozhodnutia Krajského súdu, ktorou potvrdil rozhodnutie Okresného súdu. Využijeme všetky možné právne prostriedky, aby sme dosiahli zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v časti o odstránení príspevku,“ informovala právna zástupkyňa prevádzkovateľa webu Iveta Rajtáková.
„Samozrejme, aj v ére internetu musia ostať zachované nástroje na ochranu dobrého mena. Facebookové statusy alebo blogy dokážu zničiť niekoho povesť pomaly dokonalejšie než akákoľvek iná forma komunikácie, čiže na čo iné by sa už paragrafy mali používať?“ píše v komentári pod názvom Radosť z nadávania na Sme.sk Lukáš Fila. „Ale treba pri tom pamätať na dve veci. V prvom rade prípadné žaloby by vždy mali smerovať proti konkrétnemu autorovi. Nie je v silách žiadneho prevádzkovateľa blogov ustrážiť všetky príspevky, ktoré blogeri zverejňujú, či, nedajbože, skúmať ich pravdivosť. Každý autor si musí uvedomovať svoju zodpovednosť za to, čo uverejní, a znášať následky, ak tým niekomu uškodil.“
Ako ďalej píše, v druhom rade musia existovať aj páky na prevádzkovateľov stránok, pretože v prípade anonymov môže byť problém dopátrať sa ku konkrétnemu vinníkovi a problematický obsah je na „ich“ stránke. Ale diskusia o zodpovednosti prevádzkovateľa webu by mala nastupovať až v bode, keď ho niekto vyslovene upozorní na protiprávny obsah a on sa zaň postaví. „A aj potom treba skúmať hranice slobody slova a hľadať primerané sankcie. K tomuto smeruje včerajšie súdne rozhodnutie. Aspoň táto správa by mohla potešiť aj večne naštvaných diskutérov,“ uzatvára v komentári Fila.
Portál Považská Bystrica otvorene je partnerským portálom infoRoznava.sk. S jeho prevádzkovateľom Jurajom Smatanom sme v kontakte aj prostredníctvom uzavretej diskusnej skupiny ANTIKOR. Na našom portáli máme stanovené Pravidlá diskusie, uvedené pod každým článkom, ktorých dodržiavanie „strážia“ editori portálu. K mazaniu či upravovaniu príspevkov musíme pristupovať len ojedinele.
Diskusie na tému diskusií
„Akokoľvek mnohým novinárom lezú diskusie na nervy, ich existenciu už nikdy nemôžu vymazať z pamäti v tisíckach drobných momentov, keď sa rozhodujú, či práve túto vetu treba ešte raz overiť. Časy „nikto si nevšimne“ sú nenávratne preč,“ napísal predčasom na Sme.sk Tomáš Bella, odborník na nové médiá v NextBig.sk. „Diskusie možno nakoniec majú naozaj niečo spoločné so zábavou v komerčných televíziách: aj reality show akoby všetci sledovali len preto, aby ostatným mohli vysvetľovať, prečo ich nesledujú.“
„Fakt, že vystúpenie z anonymity robí z diskutérov na webe triezvejších a väčšinou aj slušnejších ľudí, začínajú využívať viaceré médiá. Niektoré z nich dokonca rovno stavili na facebookové identity diskutujúcich. Napríklad webová stránka českej spravodajskej televízie ČT24 povoľuje diskusiu pod článkami len prostredníctvom konta na Facebooku,“ napísal na Sme.sk v polemike s Bellom Ondrej Podstupka.
Dobrú skúsenosť, i keď bez využitia Facebooku, má aj český spravodajský server Novinky.cz, ktorý minulý rok zaviedol povinnú registráciu diskutujúcich prostredníctvom pošty. Redakcia si s každým, kto chce diskutovať, najprv vymení korešpondenčný lístok. Hoci to komplikuje proces registrácie, podľa servera to stojí za to. Ľudia sa o diskusie začali viac zaujímať – čítanosť vzrástla približne o tretinu. „Je jasné, že hŕbu sprostých slov si človek skôr dovolí napísať pod nič nehovoriacim nickom, ako pod vlastným menom. S tým sme práve počítali,” komentuje zmenu šéfredaktor webu Vladimír Dušánek.
„Vo všetkých angloamerických médiách funguje omnoho väčšia cenzúra ako v Európe. Denníky zamestnávajú veľké množstvo editorov a tí majú za úlohu mazať komentáre, ktoré obsahujú nadávky, osobné útoky na autora alebo diskutujúcich,“ napísal ešte v r. 2010 Andrej Sarvaš z portálu Argument.sk. „Výsledkom je plodná diskusia, ktorá je často zaujímavým čítaním, možno i zaujímavejším ako samotný článok. Bohužiaľ, v našich končinách sa niečoho podobného asi tak skoro nedočkáme. Ľudia najmä v postkomunistických krajinách vzhľadom na nie príliš závideniahodnú minulosť vnímajú cenzúru precitlivelo, a úplne odlišne ako „západný“ svet. Ak však tento pohľad na cenzúru nezmeníme, budeme musieť v diskusiách znášať osočovanie, slovné prestrelky, niekedy až „vojny“ (v angličtine dokonca existuje špeciálny výraz pre internetové „prestrelky“ – “Flaming”) a len minimum hodnotných informácií.“
Ilustračné foto: Stock.xchng
Súvisiace články: Š. Hríb: Médiám hrozia za pravdu, nie za lož
