Od pádu komunistického režimu bývalého Československa uplynulo dvadsaťšesť rokov, no symboly a názvy, oslavujúce toto obdobie neslobody, vídame ešte aj dnes. Hoci sa po “nežnej revolúcii“ húfne menili názvy ulíc, inštitúcii, alebo aj škôl, v Rožňave sa na jednu z nich akosi pozabudlo.
Hovoríme o základnej škole, ktorá nesie rovnomenný názov ako ulica, na ktorej sídli Ulica pionierov. Pionierka, ako školu familiárne nazývajú deti aj ich rodičia, pred nedávnom oslávila 40. výročie svojho vzniku a svojim stánkom sa prezentovala na Rožňavskom jarmoku. Okrem iného aj v dobre známych modrých košeliach a červených pionierskych šatkách.
“Šlo o čistú recesiu,“ usmieva sa nad otázkou, prečo školu reprezentujú symboly socialisticko – komunistických čias, riaditeľka Erika Mihalovičová a pokračuje, “nesieme názov podľa ulice, na ktorej sídlime. Tak sme si, v rámci recesie povedali, že sa jarmočníkom odprezentujeme aj pionierskymi šatkami, ktoré si pamätajú najmä tí starší. Keď si ľudia všimli červené šatky, kvitovali to s úsmevom a hneď vedeli, ktorú školu reprezentujú naši žiaci“.
Podľa riaditeľkiných slov, zmena názvu školy doposiaľ nebola jej prioritou, keďže popri bežných školských problémoch musí denne riešiť množstvo tých existenčných. “Skôr som sa zamerala, ako manažér, na rekonštrukciu budovy a obnovu vnútorného zariadenia školy, nákup didaktických pomôcok, učebných pomôcok. Práve sme z vlastných zdrojov dokončili kompletnú rekonštrukciu teplovodných rozvodov kúrenia, lebo hrozilo, že ostaneme bez tepla. Vždy príde niečo, čo je dôležité, nutné a tomu sa potom musím venovať. To ale nevylučuje možnosť venovať sa aj zmene názvu školy,“ hovorí E. Mihalovičová.
Keďže svojvoľne nemôže meniť názov ulice, na ktorej škola sídli, rada by vyvinula iniciatívu, aby sa k zmene vyjadrili obyvatelia mesta, rada školy, či poslanci Mestského zastupiteľstva (MZ) v Rožňave.
Jedným z učiteľov školy je aj poslanec MZ Matúš Bischof. Na otázku Inforožňavy, či neuvažuje o podaní návrhu na zmenu názvu školy, nesúcej názov z obdobia režimu, ktorý potlačoval slobodu odpovedal. “Aj my na našej škole učíme o všetkých režimoch, ktoré priniesli nášmu národu neslobodu a útrapy. Ako učiteľ dejepisu si dávam špeciálne záležať na dejinách 20. storočia. Súhlasím s názormi, že je veľmi ťažké si predstaviť, že by nejaká ulica na Slovensku niesla názov Hlinkovej mládeže, či nebodaj Hitlerjugend,“ hovorí pedagóg a poslanec zároveň.
Problém však vidí v tom, že analógiu medzi ľudáckym a komunistickým režimom u nás nevníma dostatočne veľká kritická masa ľudí, a preto ani nevzniká dostatočne silný verejný tlak na odstraňovanie komunistických ostatkov na verejnosti. “Nikto si nevie predstaviť hákový kríž, symbol zla, v Berlíne, ani kdekoľvek inde v Európe, ktorý by bol obhajovaný ako symbol, ktorý priniesli dejiny. Rovnako by ani u nás ani inde v Európe, kde komunistický režim pôsobil, by nemali existovať jeho pripomienky. Je to nielen nevkusné, ale aj neúctivé k obetiam komunistického režimu“ povedal M. Bischof, ktorý by priestor na pomenovanie videl v slávnych osobnostiach ktoré v Rožňave pôsobili, alebo ju navštívili.
“Respektíve taký názov, ktorý by mesto charakterizoval z hľadiska geografického, alebo by upozorňoval na nejakú našu výnimočnú charakteristiku“ dodal poslanec.
Premenovanie ulíc v meste Rožňava ma v kompetencii jej zastupiteľstvo. Návrh na zmenu názvu ulice, či školy však môže podať ktokoľvek. Ak by k tomu došlo, napríklad, rožňavskí jaskyniari by s radosťou uvítali, keby ulica niesla názov Ulica jaskyniarov, alebo Ulica rožňavských jaskyniarov. “Rožňavskí jaskyniari tu už pôsobia sedemdesiat rokov. Bola by to pre nás veľká česť, keby ulica niesla práve takéto meno“ povedal Mikuláš Repazský z Klubu Speleo Rožňava.
Renáta Mazurková
Foto: FB stránka školy
