Európsky deň susedov prekročil hranice Paríža, kde v roku 1999 vznikol, Francúzska a dokonca aj Európskej únie. Vo väčšine krajín sa Európsky deň susedov koná v posledný májový piatok. V roku 2013 sú podujatia pripravené na 31. mája.
Vo vyše 30 krajinách sveta, v 1400 mestách, sa v roku 2012 milióny ľudí stretli počas Európskeho dňa susedov. V minulých rokoch sa do podujatí zapojili aj slovenské mestá.
Cieľom Európskeho sviatku susedov, ktorý sa od roku 2003 stal iniciatívou Európskej federácie miestnej solidarity, je prekonanie individualizmu a ľahostajnosti ľudí a posilnenie sociálnej súdržnosti v Európe. Princíp tohto dňa spočíva v tom, aby sa susedia z domu alebo mestskej štvrte stretli pri prestretom stole. Je najmä na samotných občanoch, aby tento sviatok organizovali.
Pôvodný Sviatok susedov, ktorého základy položil v roku 1990 Atanase Périfan a skupina ľudí zo združenia Parížski priatelia v 17. obvode v meste na Seine, sa riadil princípom „proti izolovaniu sa ľudí v domoch treba začať upevňovať spoločenskú solidaritu“.
Susedom v núdzi pomáhali materiálne, chudobným rodinám prispeli na Vianoce, osobu s obmedzenou pohyblivosťou zaviezli, kam potrebovala.
V roku 1999 Parížski priatelia spustili akciu Sviatok susedov v 17. obvode a zaznamenali značný úspech: hneď v tom roku sa zapojilo 800 domov a vyše 10.000 ľudí. Už na ďalší rok akcia nadobudla národný francúzsky rozmer. V roku 2001 sa na nej zúčastnil milión osôb.
O dva roky neskôr, v roku 2003, sa podujatie rozšírilo na európsky kontinent, najmä do Belgicka a jeho metropoly Bruselu. V roku 2005 Európsky deň susedov mal skutočne európsku dimenziu – v 450 mestách 16 krajín, z toho 13 európskych, ho slávilo 4,5 milióna osôb. V minulosti sa postupne pridávali aj mestá vo Švajčiarsku, Srbsku, Kanade, Turecku, na Ukrajine, v Japonsku, Togu, v roku 2012 i v Konžskej demokratickej republike (KDR).
Európsky deň susedov sa stal konkrétnym prejavom počiatočného predpokladu – „žiť spolu lepšie“ nepozná hranice.
Ako riešiť susedské spory?
V utorkovej relácii spravodajskej televízie TA 3 Labyrint o možných riešeniach susedských sporov hovorila mediátorka Zuzana Sidorová.
„Väčšina máme toho svojho suseda a veľakrát nás od suseda delí len jedna stena a keďže každý máme svoje zvyky, svoj spôsob trávenia voľného času a svoj životný štýl, môžu z toho vzniknúť rôzne nedorozumenia a konflikty,“ uviedla v úvode relácie.
Podľa svojich skúseností z praxe podotkla, že susedia sa najčastejšie sťažujú na rušenie nočného kľudu, nadmerný hluk, domáce zvieratá, veľkorozmerný odpad alebo nevhodné oplotenie pozemkov.
„Podľa zákona o ochrane zdravia ľudí je nočný čas stanovený od 22-hej hodiny večer do šiestej hodiny ráno,“ spresnila ďalej.
„Vo veľa prípadoch si ľudia neuvedomujú, že svojou činnosťou môžu rušiť ostatných,“ pokračovala. Podľa nej sa občania môžu v týchto prípadoch obrátiť aj na miestnu samosprávu, resp. poslancov zastupiteľstva. Môže byť tiež spísaná sťažnosť, na ktorú podľa zákona je povinnosť odpovedať do 30 dní.
„Súbežne sa môžeme obrátiť na políciu, alebo ak je situácia vážna, môžeme postupovať aj tak, že podáme trestné oznámenie,“ dodala.
V prípade rušenia nočného kľudu môže polícia v priestupkovom konaní uložiť pokutu až do výšky 33 Eur. Ak by sa jednalo medzi susedmi až o vyhrážanie, môže byť podané trestné oznámenie.
Odporúča tiež preštudovať domový poriadok, ktorého súčasťou sú práva a povinnosti vlastníkov bytov, princípy a zásady dobrého spolunažívania medzi susedmi a účel užívania bytu.
„Ak by sa zistilo porušenie týchto zásad, doporučujem obrátiť sa priamo na správcu domu a túto konkrétnu situáciu riešiť na domovej schôdzi. Ak činnosť suseda obťažuje aj ostatných, je dobré túto požiadavku tlmočiť spolu, prípadne spísať aj petíciu,“ uviedla v závere.
Zdroj: TASR Reprofoto: infoRoznava.sk
