Centrum pre práva občanov Via Iuris navrhlo zmeniť Zákon o obecnom zriadení v duchu vyšších práv obyčajného občana. O čo sa aktivisti tohto centra snažia? Nič svetoborné, radi by presadili do upraveného zákona, o ktorého novele budú poslanci parlamentu hlasovať, právo občana vystúpiť na rokovaní miestnych zastupiteľstiev a vyjadriť sa k prerokovaným otázkam.
V obciach i mestách, kde doteraz občanovi umožňuje vystúpiť len súhlas poslancov. Ten sa samozrejme doteraz udeľuje podľa záujmov predstaviteľov samosprávy, ktorá môže kedykoľvek každého neposlanca definitívne umlčať.
Nápad Via Iuris určite nepoteší všetkých. Nie je zvykom v našich pomeroch vypočuť si iný, kritický, či odlišný názor človeka bez mandátu, ktorý sa „len“ zaujíma o veci verejné a chce sa k ním vyjadriť. Občan zaujímajúci sa o veci súvisiace s jeho životom v jeho obci, či meste, síce nie je samosprávnym inštitútom, ale bezpochyby legitimuje jeho moc. Preto sa mi vidí takáto požiadavka oprávnená, aj keď si uvedomujem riziko jej zneužívania. Najmä ak sa k slovu dostanú rôzni cholerickí a nekonštruktívni hundroši, ktorým sa nikdy nič nepáči a na všetko majú svoj osobitý názor.
Často sa však v našich malých parlamentoch stáva, že zastavia aj objektívnu, opodstatnenú kritiku, že umlčia aj rozumného človeka, ktorý by možno vyslovil aj kvalifikovaný, konštruktívny, dobrý názor. Zažil som už kadejaké zastupiteľstvá, hektické, rozťahané, jalové, drsné, konfrontačné, stranícky či inak zmanipulované.
Boli tiež situácie, že sa o slovo prihlásil človek v prerokovanej problematike uznávaná kapacita, ale slovo mu ctení radní ani ich starosta, primátor, či predseda neudelili. Nebolo to v pláne ani v záujmoch. Vážení oficiálne inštalovaní reprezentanti lokálnej demokracie si svoj čas cenili privysoko na to, aby ho obetovali nejakému zástupcovi vox populi. A hoci chcel hovoriť k veci a upozorniť na nové súvislosti prerokovaného bodu programu, sfúkli ho ako vetchý plamienok sviečky.
Nikoho nezaujímala starobylá múdrosť: Vox populi, vox dei – hlas ľudu, hlas Boží! Kdeže. Oni jediní sú kompetentní, oni jediní sú vyvolení! Výsledkom takto chápanej slovenskej demokracie sú zasadačky obecných, miestnych, mestských i krajských zastupiteľstiev, v ktorých by ste občanov, ľud, Vox populi, márne hľadali. V zadných laviciach sedí nanajvýš zopár osvedčených hypochondrov a senzácie chtivých novinárov.
Občan, ten bežný volič, zaujímajúci sa o svoj domov a okolie v ktorom žije, je takto už preventívne vykázaný zo zastupiteľstva, určeného iba vyvoleným straníckym karieristom. Nuž, nečudo, že nikto rozumný na takýto druh samosprávnej estrády nepríde, pretože rola pasívneho a bezmocného poslucháča mu nesedí.
A tak musí čakať až do konca volebného obdobia, aby svojim hlasom inému kandidátovi ako tak veci samosprávne ovplyvnil. Via Iuris teda prichádza so žiadosťou o amnestiu Vox populi a prichádza aktuálne v čase, kedy sa poslanci NR SR chystajú hlasovať o rozsiahlej novele zákona o obecnom zriadení, ktorú predložilo ministerstvo vnútra.
Vôbec si nemyslím, že ich návrh zoberú poslanecké výbory na milosť, som si takmer istý, že neprejde ani len cez prvé sito. Ale je na svete. Pripomína, že raz sa veci zmenia, že raz, keď súčasný typ korupčno-klientelistickej demokracie prominentov reálneho kapitalizmu zakape, nastúpi demokracia participatívna, s účasťou všetkých angažovaných, čestných a poctivých občanov, na správe verejných vecí aj na výkone moci.
A naplní sa stará múdrosť: vox populi, vox Dei!
Tibor Ičo
Ilustračné foto: Archív Inforoznava.sk
Téme je venová aj aktuálna anketa na stránke vpravo s nasledovnou otázkou:
Mali by mať občania právo vyjadriť sa v zastupiteľstve vždy pred hlasovaním?
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
