Problém ďalšej existencie mestskej rady zamestnáva časť novozvolených poslancov aj verejnosti. Zbytočne. Tento „problém“ môže poslúžiť ako ilustrácia toho, ako ľahko môže motív očakávanej zmeny uviaznuť na plytčine. Myšlienkovej aj vecnej.
Niektorí poslanci nedokázali nájsť zmysel tohto orgánu, ktorý je podľa dosiaľ platného Štatútu mesta (§ 22) „iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu primátora a plní úlohy podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva.“
Aby mohlo byť toto ustanovenie do bodky naplnené, postačia drobné zmeny v Štatúte: členmi mestskej rady nech sú automaticky predsedovia komisií zastupiteľstva. Tých je celkom sedem, ak rátame aj komisiu na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií, ktorej predsedom sa má stať designovaný zástupca primátora. Taktiež treba vyškrtnúť slová „výkonným“ a „kontrolným“, nič také potrebné nie je robiť duplicitne, na to je totiž samotné zastupiteľstvo a primátor.
Práve predsedovia komisií by mali predkladať zastupiteľstvu jednotlivé body programu podobne ako vo veľkom parlamente, tzn. podľa toho, práce ktorej komisie sa daný bod najviac dotýka. Touto jednoduchou zmenou by komisie dostali konečne váhu, aká im prislúcha. Ak majú mať aspoň taký zmysel, ako kritizovaná mestská rada. Naopak, tá týmto novým zložením z predsedov jednotlivých komisií môže byť skutočne oným iniciatívnym orgánom samosprávy a poradným orgánom samotného primátora. V opačnom garde zas priamym prepojením k jednotlivým členom komisií, teda k všetkým, ktorí o jednotlivých návrhoch, resp. bodoch programu postupne hlasujú: v komisiách aj v zastupiteľstve.
Menej viditeľná a dráždivá sa tak stane pozícia prednostu mestského úradu, ktorý dosiaľ jednotlivé body programu uvádzal a pre menej znalých veci tak pôsobil ako súčasť zastupiteľstva, aj keď je jeho hlas iba poradným. Tu však treba ešte podotknúť, že v zmysle nedávnej novely zákona o obecnom zriadení má zvolený primátor výsostné právo do tejto pozície menovať kohokoľvek, hoci aj Guľka Bombuľku. Oprávňuje ho k tomu zákon a mandát, ktorý získal od voličov. To isté platí v prípade zástupcu primátora.
Aj preto sústredenosť časti poslancov a verejnosti na obsadenie týchto dvoch postov je márnivejšia ako plánovať včerajší deň na zajtra. Pre odhodlaných nositeľov zmeny v poslaneckom zbore, ktorý v stredu zloží sľub a ujme sa tak právoplatne funkcie, viac pristane statočnosť tam, kde je jeho zodpovednosť krytá zákonom. Chce to len sústrediť sa na riešenia a nepodliehať klamlivým predstavám, že zrušením toho, či onoho prvku v štruktúre samosprávnych orgánov mesta sa aj čosi vyrieši.
Oveľa väčší zmysel má personálny audit mestského úradu ale aj mestských organizácií, lebo to je cesta k hľadaniu finančných rezerv v hospodárení s majetkom mesta, teda nás všetkých, a súčasne k lepšej efektivite všetkých nutných pracovných činností. Tie ostatné musia ísť bokom, na luxus v športe či v kultúre treba mať najprv peniaze navyše. Pre ľudí sú dôležitejšie opravené chodníky, cesty, parkoviská, chránené miesta pre zberné kontajnery odpadu, atď., ale najmä a už veľmi dávno naše námestie.
Nebolo nič prioritnejšie z hľadiska cestovného ruchu za posledných 20 rokov, do ktorého sa valili lavíny dotácií, než poriadne zrekonštruované historické centrum mesta. Žiaľ, túto možnosť premrhala samospráva ešte viac ako slávny priemyselný park – oboje robíme po funuse a bude veľkým šťastím, ak to bude pre mesto a jeho obyvateľov aspoň z polovice takým prínosom, ako to mohlo byť aspoň o desať rokov skôr.
Ruka v ruke s tým musí ísť obsiahla transparentnosť alebo lepšie vystihnuté: konanie pred očami verejnosti všade tam, kde tomu nebráni zákon: verejné obstarávania, výberové konania nielen na vedúce posty, všetky závažné rozhodnutia, zverejňovanie všetkých súčasných aj minulých dokumentov mesta, ktoré nepodliehajú zákonom vymedzenej ochrane tajomstva, atď. Viditeľná musí byť aj snaha vtiahnuť do závažných rozhodnutí samosprávy čo najväčší počet občanov a to nielen konaním verejných zhromaždení ale aj formou referenda. Otázky môžu byť súčasťou ktorýchkoľvek z piatich opakujúcich sa volebných aktov: voľba do euro parlamentu, voľba prezidenta, voľba parlamentu, voľba krajskej samosprávy a voľba miestnej samosprávy. Obrazne povedané, stačí umiestniť ešte jednu urnu navyše.
Napr. otázka zníženia počtu poslancov na minimálne možnú úroveň, t. j. na 13, ako to žiadali aj stovky občanov formou petície, sa na čosi také priamo pýta, ak už nie je predmetom záujmu novozvoleného 17-členného poslaneckého zboru. Menej poslancov, hoc aj lepšie platených a s ešte silnejším mandátom voličov, môže byť pre mesto prínosom: budú tak v menšom počte ešte viacej jednotlivo na očiach oni aj ich aktivity, ešte viacej bude záležať na hlase každého z nich a istým spôsobom môžu byť tak aj silnejším partnerom primátora mesta. Pominie tak tiež starosť o mestskú radu – pri takom počte stratí akýkoľvek zmysel. Hej páni konšelé znelo kedysi z hrdla zlatého slávika, no ospevovaný status dávnej minulosti niečo do seba mal oproti dnešnej poslaneckej mase, kde sa časť poslancov v pohode a tichosti zvezie celé štyri roky, pripomínajúc tak neviditeľnosť nekonečna.
Medzi prvými krokmi novozvolenej samosprávy popri vyššie uvedenej akcelerácii na jej základnú funkciu – nastavenie limitov a úloh úradu a mestským organizáciám, by mali byť aj celkom pragmatické veci, ktoré nevyžadujú nič, len perfektné plnenie pracovných povinností plateného aparátu: čistota a bezpečnosť v meste, striktné a nekompromisné dbanie na dodržiavanie všeobecných záväzných nariadení mesta, napr. aj o zákaze pitia alkoholu na verejných priestranstvách, a tiež istá vľúdnosť všetkých mestom platených zamestnancov voči verejnosti. Niet pre nich vyššej povinnosti, pracovnej či mravnej, než práve toto.
Ani jedno z týchto opísaných opatrení, počnúc zmysluplnosťou novo konštituovanej mestskej rady z predsedov 7mich komisií zastupiteľstva a končiac elementárnym poriadkom na ulici, nevyžaduje nič viac, než dôraz zvolených zástupcov na skutky a merateľné výsledky. Slov už bolo dosť.
Rožňavská verejnosť, ktorá si vydupala početnú obmenu v zastupiteľstve (možno aj pričinením tohto portálu), akú sme tu dvadsať rokov nezažili, chce vidieť každodennú realitu v inej kvalite, než tomu bolo dosiaľ. Nie je totiž pre poslancov nič podstatnejšie, než aby sa začali namiesto samo organizovania venovať Rožňave.
Belo Hefler .-)
Súvisiace články:
Ivan Kuhn: O klubizme a ťahaní za jeden povraz
Belo Hefler: Móricko aj dalajláma
Pavol Lacko: Richtár a vrece zemiakov
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
