Neviem, prečo mi napadol práve tento názov, ale v súvislosti s istými procesmi v živote mi príde úplne adekvátny. O čom teda by som chcel pojednať v týchto niekoľkých riadkoch? Možno o tom, kto je štát, kto sme my, čo je to zodpovednosť a o práve rozhodnúť sa.
Akosi sprofanovane a s čudnými procesmi v oblasti dutiny brušnej (niekedy v dobrom, niekedy v zlom) sa spájajú frázy ohľadom štátu, jeho povinností, zodpovednosti a riadení. Otázne však je, v čom je tento náš podvedomý pocit a myšlienkový zápoj.
Podľa tradícií bývalého režimu patrilo všetko všetkým a nejako sme si zafixovali, že z cudzieho krv netečie ale aj, že v prípade nepredvídateľnej okolnosti sa nakoniec nájde „niečo imaginárne“ – štát, OV KSS, ktoré naše problémy vyriešia a že silou moci sa dá zúradovať všetko.
OV KSS, ÚV KSS ani iné politické linky však už oficiálne nemáme a tak nám ostáva len ten neborák štát, ktorý je zodpovedný za všetko. Za dane, nezamestnanosť, nedostatok peňazí, nízke dôchodky, množstvo emisií, zdravotníctvo, školstvo, armádu….
Čo to teda ten štát je?
Väčšina ľudí na túto otázku, česť výnimkám, len ťažko hľadá slová, ktoré by podľa ich názoru vyjadrili toto jednoslabičné slovo. Jedno podstatné však uniká a to, že sú to predovšetkým ľudia: ja, ty, on, ona, my, vy, oni… Nič imaginárne, bytosti z mäsa a kostí.
Kým však v hlavách pretrváva presvedčenie, že dane zvyšuje štát a nie ľudia, že štátna úradnícka mašinéria nie sú ľudia, ale štát, žijeme v pseudorealite.
Osobne mi je ľúto, že „bájka“ o tom, ako za všetko môže štát a nie ľudia, sa šíri ako dedičná choroba z pokolenia na pokolenie a že už aj deti a mládež vnímajú svoje práva, ktoré im dáva „štát“ prostredníctvom zákonov a tak sa to posúva ďalej aj 20 rokov po revolúcii. Pritom štát sú naše dane, poplatky, odvody – peniaze reálnych ľudí, nie fiktívne natlačené pre účely hry Monopoly Slovensko.
Existuje výrok, že „štát je najhorší gazda“. Osobne s tým súhlasím, štát sú v mojom ponímaní ľudia a tí zrejme nie sú pripravení, opäť česť výnimkám, prevziať zodpovednosť za riadenie a správu bohatstva slovenského ľudu. Byrokratické procesy sú vymyslené nie štátom, ale „ľuďmi“, aby zdôrazňovali ich dôležitosť a potrebu.
Nie som proti, aby pri správe veci verejných neexistovali postupy a procesy, vytvorenie však každého jedného zbytočného, zdupľovaného alebo neopodstatneného dokumentu, materiálu, podkladu je plytvanie peňazí daňových poplatníkov. Teda nie peňazí štátu (na úrovni verejnej štátnej správy či samosprávy), ale peniaze mňa, teba, vás, nás…
Pritom chýba osobná zodpovednosť za jednotlivé kroky a procesy. Vždy za to môžu komisie, zastupiteľstvo, referáty, oddelenia. Všetko virtuálne pomenovania pre skutočných ľudí, ktorí sú platení z peňazí poplatníkov a mali by mať ten „chuchmes“ stáť si za svojou prácou a priznať sa k zodpovednosti.
Je čas zmeniť pohľad na daný stav, je čas prevziať zodpovednosť za správu vecí verejných. Nie na úrovni Janči Lacimu a Zuza Kamile, ale pripraviť fungujúce procesy pre ďalšie generácie. Nie je to len o peniazoch, je to najmä o myslení a ponímaní faktov a skutočností.
Blíži sa čas, keď budeme môcť vyjadriť svoj názor k aktuálnemu stavu predĺžením mandátu, alebo dať priestor reálnym ľuďom s know-how a nie známosťami a podporou „zosieťovaných“ historických väzieb.
Držím palce!
Tento príspevok nie je namierený voči nikomu a vyjadruje len môj osobný pohľad na stav. Nikomu sa nemusím za tieto názory zodpovedať a nemienim ani nikoho presviedčať o mojom postoji. Je to na vás, vašom pohľade, ponímaní a najmä svedomí.
Svedomí pred sebou, známymi a ďalšími generáciami.
Marek Kmeť
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
